crux sacra sit mihi lux non draco sit mihi dux

DUCHOVNÉ ZRKADLO DUŠE

17. 9. 2008 17:14
Rubrika: virgo maria

 

DUCHOVNÉ ZRKADLO DUŠE


Srdce neobráteného čioveka, v ktorom sa hriech úplne vyvinul.

---------------------------------


Páv je obrazom pýchy

Cap je obrazom nečistoty, telesnosti, necudnosti, smilstva a všetkých podobných hriechov

Ošípaná (sviňa) predstavuje pažravosť, obžerstvo, opilstvo
Ropucha, ktorá sa plazí po zemi a žije v bahnivých kalužiach, predstavuje lakomstvo

Had, ktorý sviedol našich prarodičov, závidiac im ich nevinnosť a blaho, je pravým obrazom závisti a podvodu.

Tyger, najdravejšie a najkrvežížnivejšie zviera, je obrazom hnevu a pomsty chtivosti

Korytnačka je obrazom lenivosti a vlažnosti, tieto veci pozbavujú človeka každej chuti k dobrému a sú počiatkom neprávost
------------------------------------------------------------------------------------


Hľa, takýto je stav neobráteného človeka. Správne stojí napísané o nom, že je „mŕtvy vo vinách a v hriechoch." Ef. 2, 1.


V takom srdci má diabol svoj trón; okolo neho je plno rozličných hriechov, znázornených zvieratmi. Snáď sa môj čitateľ zhrozí pri pohľade na tento obraz a pomyslí si: „to nie je možné, aby vo mne boly niektoré z týchto hriechov." Áno, ony sú tam všetky! Snáď neprišly k tak úplnému vyvinutiu, ale v zárodku ich má v sebe každý neobrátený človek. Jako mohutný dub bol kedysi v žaludi, i tieto hriechy môžu driemať ne-postriehnuté v srdci. Svojím časom však vzrastú, potom už žiadon obraz nie je príliš čierny k ich opísaniu.


Tak páv s jeho rozprestreným chvostom je obrazom pýchy, hriechu to, ktorý sa každého človeka pridŕža. Koľké duše obdarené duchovnými alebo telesnými prednosťami, alebo postavením, na miesto, aby ďakovali Bohu, povyšujú sa vo svojej pýche i nad svojho Stvoriteľa. Nevedia úbohí, že sa „Bôh pyšným protiví, ale pokorným dáva milost." I. Petra 5, 5. Práve preto, že Bôh len „pokorným" dáva milosť, zostávajú títo bez milosti, bez spasenia a bez Boha na svete. Tak dlho, kým ich pýcha nebude zlomená, niet ani pomyslenia, aby dosiahli milosti a spasenia.

Preto Pán hovorí „Blahoslavení sú chudí duchom, a blahoslavení sú plačúci."
Cap je obrazom nečistoty, telesnosti, ne-cudnosti, smilstva a všetkých podobných hriechov. Pán hovorí: „Blahoslavení sú čistí srdcom, lebo oni budú vidieť Boha." Mat. 5, 8. Zase v Zjavení Jánovom svedčí: „Anc vníde do neho (nebeského Jeruzalema) nič poškvrňujúceho a čo robí ohavnosť." Zjav. Jána 21,27. Jakým spôsobom dosiahne hriešnik toho očistenia? „Jestli vyznávame svoje hriechy, verný je a spravedlivý, aby nám odpustil a očistil nás od každej neprávosti." I. Jána 1. 9.

Jakým prostriedkom sa to stane? „...a krv Ježiša Krista, Jeho Syna, oči' sťuje nás od každého hriechu." I. Jána 1. 7.
Ošípaná (sviňa) predstavuje pažravosť, obžerstvo, opilstvo a z toho pochádzajúcu bujnosť. II. Petra 2. 22. Poneváč je symbolom nečistého zvieraťa, zakázal Bôh ľudu izraelskému jiesť z jej mäsa. Písmo hovorí, že opilci nedôjdu kráľovstva Božieho.

 

Preto potrebujú obmytia, ospravedlnenia a posvätenia, ktorého sa im dostane skrze Pána Jezukrista. I. Kor. 6. 11. Jak, boľastným to sa „Bôh pyšným protiví, ale pokorným dáva milost." I. Petra 5, 5. Práve preto, že Bôh len „pokorným" dáva milosť, zostávajú títo bez milosti, bez spasenia a bez Boha na svete. Tak dlho, kým ich pýcha nebude zlomená, niet ani pomyslenia, aby dosiahli milosti a spasenia. Preto Pán hovorí „Blahoslavení sú chudí duchom, a blahoslavení sú plačúci."
Cap je obrazom nečistoty, telesnosti, ne-cudnosti, smilstva a všetkých podobných hriechov. Pán hovorí: „Blahoslavení sú čistí srdcom, lebo oni budú vidieť Boha." Mat. 5, 8. Zase v Zjavení Jánovom svedčí: „Anc vníde do neho (nebeského Jeruzalema) nič poškvrňujúceho a čo robí ohavnosť." Zjav. Jána 21,27. Jakým spôsobom dosiahne hriešnik toho očistenia? „Jestli vyznávame svoje hriechy, verný je a spravedlivý, aby nám odpustil a očistil nás od každej neprávosti." I. Jána 1. 9. Jakým prostriedkom sa to stane? „...a krv Ježiša Krista, Jeho Syna, oči' sťuje nás od každého hriechu." I. Jána 1. 7.
Ošípaná (sviňa) predstavuje pažravosť, obžerstvo, opilstvo a z toho pochádzajúcu bujnosť. II. Petra 2. 22. Poneváč je symbolom nečistého zvieraťa, zakázal Bôh ľudu izraelskému jiesť z jej mäsa. Písmo hovorí, že opilci nedôjdu kráľovstva Božieho. Preto potrebujú obmytia, ospravedlnenia a posvätenia, ktorého sa im dostane skrze Pána Jezukrista. I. Kor. 6. 11. Jak, boľastným to bude pre mnohých, ked ostanu vonku za bránou, iebo sa nikdy nedali vyslobodiť a obmyť od toho hriechu.
Ropucha, ktorá sa plazí po zemi a žije v bahnivých kalužiach, predstavuje lakomstvo, ktoré je koreňom všetkého zlého. Zj. 16. 13; I. Tim. 6. 10. O lakomcoch je tiež napísané, že dedictva kráľovstva Božieho nedosiahnu.
Had, ktorý sviedol našich prarodičov, závidiac im ich nevinnosť a blaho, je pravým obrazom závisti a podvodu. Pavel písal „Ale sa bojím, aby sa, jako čo had sviedol Evu svojou chytrosťou, neporušily tiež vaše mysle od prostoty a čistoty, ktorá je v Kristu." II. Kor. 11. 3. On i dnes ponúka dušiam to čo nemá. Nášmu Pánovi tiež ponúkal všetko, len aby sa mu poklonil. No, Pán zvíťazil a toho víťazstva on dá každej veriacej duši.
Tyger, najdravejšie a najkrvežížnivejšie zviera, je obrazom hnevu a pomsty chtivosti. Človek až žasne, ked pozoruje, kde sa vzal ten hnev v srdciach ľudských naproti Synovi Božiemu. Nadarmo, totiž bez príčiny ho nenávideli. On sám im povedal „mnohé dobré skutky som medzi vami učinil, pre ktorý z nich ma chcete zabiť"? Srdce ľudské je nie o nič lepšie ani dnes. V prvom rade nenávidí Boha a Božieho Syna. Žalm 2.
Korytnačka je obrazom lenivosti a vlažnosti, tieto veci pozbavujú človeka každej chuti k dobrému a sú počiatkom neprávosti.Hriešnik sa má učiť od mravenca, ktorý pracuje v lete pre zimu. Má sa pričiňovať o svoju budúcnosť. Hľadať, klopať, prosiť. Má byť striezlivý a príčinlivý vo veciach týkajúcich sa jeho duše a večnosti.
Duch Svätý, ktorého zobrazuje holubica, nenachádza miesta v srdci. Preto obletuje zvonku, hcejúc pôsobiť na jeho svedomie a ukázať mu jak ho Bôh miluje. Zjavuje mu, že Bôh z lásky k nemu dal svojho vlastného Syna, aby každý kto v neho verí. nezahynul, ale mal život večný. No jeho účinkovanie bolo bez úspechu až dosiaľ, lebo je srdce úplne v moci satanovej.
Anjel, posol Boží, výprava mu o Božej milosti. Prebúdza ho slovom Božím zo spánku hriecha. Znázorňuje nám poslov Božích, vyslaných ku hriešnikom, aby im zvestovali o spáse, ktorá je v Kristu Ježišovi.
Zo zraku človeka ale vidíme, že na slovo Božie úplne nič nedbá, ba ani ho nepočúva, hľadí len pred seba, do sveta, súc omámený svetom a klamom.
Takýto hrozný a poľutovania hodný je stav hriešnika, ktorý žije podľa spôsobu tohoto sveta a valí sa tak širokou cestou do zahynutia. Smutné pritom je, že mnohí žijú v tomto biednom stave bezpečne, jako by im ani žiadne nebezpečenstvo nehrozilo. Menujú sa kresťanmi, v skutočnostsú však otrokmi hriecha, služobníkmi diabla; majú meno, že žijú, a sú mŕtvi. Zj. 3. 1.

 

Obraz 2.


Srdce človeka, ktorý začal činiť pokánie a uteká od hriechu


Hľadajúca milosť Božia — ktorá predstavuje hriešnikovi hriech a jeho následky. Ukazuje mu, že odplata za hriech je smrť, ale milosť Božia je život večný. Chcejúc ho odviesť od cesty zahynutia na cestu života. Presvedčuje ho slovom Božím, že ,,ani smilníci, ani modláři, ani cudzoložníci, ani mäkkí, ani samcoložníci, ani zlodeji, ani lakomci, ani opilci, ani ruhači, ani dráči, ani nič nečistého, do kráľovstva Božieho vnísť nemôže, ani nevníde" (I. Kor. 6. 9-10.); že „Bôh odplatí prchlivosťou každej duši človeka, ktorý činí zlé" (Rim. 2. 9.).
Hriešnik, prebudený súc zo spánku hriecha, so strachom zkúma svoje srdce a k svojej väčšej boľasti nachádza v ňom iba samý hriech a ohavnosť. Hľadiac naň v inom, vyššom vsvetle, vidí ho ošklivým a zkázy plným. Žiali nad tým, nenávidí ho a rád by sa ho zbaviť. Rád by sa zpod neho vymaniť, ale cíti jeho moc nad sebou, vidí, že je slabý, nespôsobný k tak nerovnému boju. Preto v boľastiach svojej duše volá: „Čo mám činiť, aby som bol spasený?" (Skut. 16. 30). Na túto jeho prosbu Duch Svätý odpovedá: „Ver v Pána Ježiša Krista, a budeš spasený" (Skut. 16. 31).
Ked toto svedectvo prijme, dosahuje radosť z odpustenia hriechov a vymanenia zpod jeho moci. V tej miere, v akej Svetlo Ducha Svätého vniká do jeho srdca, satan i so svojou háveťou sa z neho musí pratať. Škaredé postavy, špinavé zvieratá, obrazy to hriecha, utekajú. Deň prichádza a noc prchá. Súc přemožený láskou Božou, žasne nad podávanou mu milosťou. S radosťou čerpá zo studnice spasenia. Láska Kristova zaujíma celé jeho srdce. O ňom platia slová: „Boli ste kedysi temnosťou, ale teraz ste svetlom v Pánu." Ef. 5. 8.

 

Obraz 3.


Vnútorný stav človeka, ktorý uveril v Krista, prijal jeho Spasenie a Ducha Svätého


Keď úbohý hriešnik, stenajúci pod ťarchou svojich hriechov počuje laskavé pozvanie Spasiteľovo: „Poďte ku mne všetci, ktorí pracujete a obtiažení ste a ja vám od-počinutie dám," Mat. 11. 28, prijíma ho radostne a dochádza spasenia. Láska Kristova sa mu zdá byť väčšou od jeho hriešnosti. (Rim. 5.20). Pohľad Spasiteľov viac účinkuje naň ako všetky rozkazy zákona. Jeho srdce je mäkšie a poddanejšie ako prv.
Zármutok Boží, ktorý naplňuje jeho srdce nad predošlým životom, privádza ho ku krížu; zanecháva svet jako Peter súdnu sieň. Milosť Božia zobrazená anjelom, prichádza k nemu, nesúc v jednej ruke kríž Kristov a v druhej posolstvo o odpustení, slovo života. Jeho srdce plesá nad slovami, že „Kristus Ježiš prišiel na svet, aby hriešnych spasil." I, Tim. 1. 15. Verí tomu, prijíma ho a lúči sa so svetom, chcejúc znať len Krista a to toho ukrižovaného. Týmto jeho rozhodnutím je satan přemožený a prinútený vysťahovať sa zo srdca. Na jeho miesto príde do srdca Duch Svätý, ktorý tam prebýva skrze vieru, ktorá je preň takou hviezdou. Ona mu predstaví pred dušu tie najdrahšie zasľúbenia evanjelia a on si ich privlastní jako dieťa. Áno, jemu náležia dary Kristom vydobyté, jako: odpustenie hriechov, pokoj a radosť v Duchu Svätom, synovstvo a de-dictvo života večného. Slzy, ktoré teraz vylieva, sú slzami nevýslovnej vďaky a iásky. Duša našla Krista, svojho Spasiteľa a volá s Azafom: „Koho by som mal na nebi (okrem Teba) a mimo Teba nemám v nikom zaľúbenie na zemi." Žalm 73. 25.
Jaké šťastie, jaká blaženosť plnia teraz srdce takého omilosteného hriešnika! Ale popri všetkej tejto blaženosti a istote, musí zostať vo svätej bázni a neubezpečiť sa. Lebo hriechy, ktoré z neho vyšly, sú blízko pri ňom. Satan ztratil na neho svoju moc, ale predsa neodchádza ďaleko, dňom i nocou čihá, aby sa mohol vrátiť ta, odkiaľ vyšiel. Buďte teda na stráži a modlite sa.


Mne dostalo sa smilovania bez všetkých zásluh, hodností: bárs pyšné srdce nežiadalo, mne dostalo sa milosti. Znám to a plesám radosťou, nad nevídanou milosťou.
Ja som si iné nezaslúžil, od Boha. iba samý hnev. a hla. smierenie vyzískala mne Syna Jeho vzácna krev. Jak k tomu prídem? Čo to je? Milosrdenstvo, iné nie!

 

Obraz 4.


Srdce človeka, ktorý smierený súc s Bohom zásluhou Krista, nezná nič viac, ako Ježiša Krista a to toho ukrižovaného.


V srdci omilosteného hriešnika neni ničoho videť, len Ježiša Krista a Jeho kríž. Kríž a mučiace nástroje mu pripomínajú, koľko to stálo Syna Božieho, keď niesol hriechy jeho a celého sveta na kríž. Co musel podstúpiť, aby mu vydobyl spasenie.
Duch Svätý, ktorý ho teraz vedie a riadi, mu stále predstavuje Ježiša Krista a Jeho kríž, roznecujúc tak v jeho srdci lásku naproti svojmu Spasiteľovi. Ukazuje mu akú veľkú výkupnú cenu musel Spasiteľ zaň zaplatiť. Jaký div, že potom volá s Pavlom: „a tak už nič neznám, len Ježiša ukrižovaného." Odstúp to, aby sa niečim iným chlubil, j edine krížom Pána našeho Ježiša Krista, skrze ktorého je mne svet ukrižovaný a ja svetu. Gal. 6. 14. Zdá sa mu, jako by stále toho Ježiša ukrižovaného videl a hovoriť počul: „Toto učinil som pre teba; čo ty činíš pre mňa?" A zase „Ak chce kto za mnou prísť, zapri seba samého a vezmúc kríž svoj nasleduj mňa."Tiež si spomenie na slová Petrove „Lebo i k tomu povolaní ste, ako i Kristus trpel za nás a nám zanechal príklad, aby ste nasledovali šlapaje jeho, ktorý hriechu neučinil, ani nebola nájdená lož v ústach jeho, ktorý ked mu zlorečili, nezlořečil zase; trpiac nehrozil, ale porúčal tomu, ktorý spravodlivé súdi; ktorý hriechy naše na tele svojom sám vniesol na drevo, aby sme hriechom zomrúc, spravedlnosti živí boli; ktorého modrinami uzdravení ste. Lebo ste boli jako blúdiace ovce, ale teraz obrátení ste ku Pastierovi a Biskupovi duší vašich." (I. Petra 2. 21—25).
Áno, navrátiť sa k nemu, ktorý nás zamiloval a obmyl svojou krvou. Chodiť v j šľapajach toho, ktorý ked bol tu na zemi povedal, že jeho pokrmom bolo činiť vôľu toho, ktorý ho poslal, to je horúca žiadosť srdca ku Kristu obráteného. Trpeťpre Krista hanu a posmech, je pre neho rozkošou. On volá spolu s Pavlom apoštolom „Kto nás odlúči od lásky Kristovej? Snád hlad, či nahota? Snád nebezpečenstvo, či meč? Áko je písané: Pre teba mrtvení bývame celý deň, považovaní sme za ovce oddané k zabitiu; ale v tom vo všetkom údatne víťazíme, skrze toho, ktorý nás zamiloval. Lebo som istý, že ani smrť, ani život, ani anjelia, ani knieža-ctvo, ani mocnosti, ani nastávajúce veci, ani budúce, ani vysokost', ani hlbokosť, ani ktoré koľvek iné stvorenie, nebude môcť nás odlúčiť od lásky Božej, ktorá je v Kristu Ježišovi Pánu našom."

 

Obraz 5.


Srdce človeka, čo chrám Boha živého, čo svätyňa Božia.


V srdci omilosteného hriešnika prebýva teraz Otec, Syn a Duch Svätý. Ako aj Kristus hovorí: „Ak ma kto miluje, bude ostrihať slova môjho, a Otec môj bude ho milovať, a k nemu prídeme, a príbytok u neho učiníme." Jána 14. 23. Takejto pocty sa dostane, tomu, kto prijal Božieho Syna za svojho Spasiteľa. Ten teraz z vďačnosti naproti Kristu miluje ho a ostrihá jeho prikázania. Sám večný Bôh si učiní v ňom príbytok. Otec miluje ho pre Syna svojho a ubytuje sa u neho. Otec, Syn a Duch Svätý zostávajú v ňom. Preto i Pavel píše: „Ci neviete, že chrámom Božím ste a Duch Boží vo vás prebýva?" I. Kor. 3,16—17. A zase „Lebo vy ste chrámom Boha živého, ako povedal Bôh: Prebývať budem v nich a prechádzať sa, a budem ich Bohom, a oni budú mojím ľudom."
Popri Trojici Svätej je tam stále ešte kríž Kristov. Na tento kresťan nikdy zabudnúť nemôže. Nikdy ho nespustí z mysle. Uírpe-nie a smrť Ježiša, toho ukrižovaného, zostanú vždy základom, na ktorom On stavia, na ktorý opiera sa jeho viera a nádeja. Tie odznaky zostanú vždyprameňorn jeho lásky. I ked vidí v sebe Otca, Syna a Ducha Svätého, a je tak úzko s Bohom spojený, predsa ide v rozpomienkach nazpäť a pýta sa seba samého: ako prídem ja hriešnik k tejto nezaslúženej milosti? Odpoved: „Skrze Krista, toho ukrižovaného, ktorý ma smrťou svojou s Bohom smieril. On odvrátil odo mňa hriech, zlorečenstvo a večnú smrť. On skrze svoj kríž vydobyl a daroval mi milosť,spásu a život; z milosti jeho som, čo som."
Miesto oných sedem, hlavných hriechov, ktoré bez Krista srdce jeho zaujímaly, vidíme jim zodpovedajúce cnosti jako: pilnosť, miernosť, čistotu, pokoru, štedrosť, lásku a trpělivost. Predtým v ňom bolo ovocie tela, teraz je ovocie Ducha. Predtým chutnal to. čo bolo podľa tela, teraz to, čo je podľa Ducha,
Kto by nechcel v Kristav veriť a potom jeho prikázania zachovávať? Či je to malá odmena, ked za túto vieru a poslušnosť príde do takého srdca sám Bôh, aby v ňom prebýval? „My Jeho milujeme preto, lebo On nás prvý miloval." I. Jána 4. 19. vraví Ján, ktorý na prsiach jeho spočíval. Bôh láska je a kto v láske prebýva, v Bohu prebýva a Bôh v ňom. I. Jána 4. 16. Jaká to milosť, ked už tužeme sa tak priblížiť k Bohu, už tu sa Bôh tak hlboko skloní k nám, že prebýva v nás! Ô, vážme si toho, a stojme v dôvernom obcovaní s naším vzácnym hosťom. Snažme sa chodiť v Jeho blízkosti a prítomnosti. Odovzdajme mu v živú obeť všetko čo sme a máme. Zostaňme v ňom a On v nás.
Všetko čo je vôkol nás, je pominuteľné. Celý svet i so všetkou jeho slávou zahynie. V nás ale zostáva Bôh a Kristus až na veky. On, ktorý nezná zmeny ani konca; a kto sa jeho pridŕža, je jedon duch s n ím. I. Kor. 6. 17. On nám dal tie najdrahšie najvzácnejšie zasľúbenia, aby sme sa tým božskej prirodzenosti účastní stáli, ujdúc porušenia toho, ktoré je na svete v žiadostiach (II Petr. 1.4.)
Verme teda v neho a držme sa ho jako by sme ho videli! Lebo On hovorí: Ameň, ameň vravím vám, že kto slovo moje počuje verí tomu, ktorý ma poslal, má život večný. Jána 5. 24.)

Zobrazeno 2730×

Komentáře

Napsat komentář »

Pro přidání komentáře se musíš přihlásit nebo registrovat na signály.cz.

Autor blogu Grafická šablona Nuvio